Už tvorcovia jeho prvých častí v 60.a 70. rokoch cítili, že spoločnosť sa bude čoraz viac globalizovaťa v seriáli a neskôr aj v celovečerných filmoch námpredstavili „Federáciu“ – spoločenstvo národov a medzihviezdnych rás,ktoré čelí najrôznejším etickým a diplomatickým problémom a v neskoršíchdieloch o.i. problémom s prijímaním nových, divokých medzihviezdnych bytostí/napr. Klingónov/ do svojich radov. Rozoberá aj problematiku poslušnostia autorít. Star Trek väčšinou nedáva odpovede, ale kladie otázky, ktoré súdodnes aktuálne. Môžu to byť otázky týkajúce sa aktuálnej politiky /napríklad:„Budú nezápadné kultúry vedieť žiť v EÚ? Budeme vedieť žiť s nimi my?Ako sa zachovajú chudobné moslimské štáty, ak sa k nim otočíme chrbtoma naopak, ako sa zachovajú, keď si ich budeme až príliš všímať?"/,alebo spoločenské /"Bude raz ľudstvo jednotné, či sa bude čoraz viacdrobiť? Bude sa svet stále iba komplikovať? Budú hodnoty, pre ktoré žijemestále menej podstatné a čoraz viac relativizované, alebo dokážeme razznova všetci žiť krásnymi a veľkými hodnotami západu, ktoré vznikli po 2.Svetovej Vojne?"/ Takéto otázky nepriamo kladú tvorcovia prvých častí StarTreku. Sú to otázky nadčasové. A v nich spočíva veľkosť týchto filmov.
Star Trek sa však zmenil ... z veľkých hodnôt „Federácie“, z hľadaniapravdy a poznania, ktoré boli predstavené v prvých filmoch, zostalav neskorších častiach len veľká bublina. I Star Trek sa podriadilduchu dneška, kde filmovú hodnotu majú jedine vzťahy medzi jednotlivcami, ktorésú nie vždy morálne správne a kde skoro všetko, čo vidíme v televíziia v kine má do určitej miery charakter reality show. Tvorcovmoderných filmov a seriálov čoraz menej zaujímajú hodnoty celýchspoločností a úcta voči nim, málo ich zaujíma politika a viac vzťahy medzipolitikmi. Vo filme sledujeme za posledné desaťročia určitý „prerod“z globálnych problémov k problémom jednotlivca, ktoré s obľubousledujeme na televíznych obrazovkáchv argentínsko-brazílsko-talianskych seriáloch, Mojsejovcoch, v realityshow, ale aj v populárnom seriáli Nezvestní. Dnes sa už vo filmoch neriešiaveľké problémy - problémy sveta. A ak áno, riešenia sú zložité, závisia odvzťahov medzi jednotlivcami, málokedy sú morálne bezúhonné a častoriešenie problému neexistuje vôbec. Radšej sa však aj tak prizeráme len týmproblémom osobným, rodinným, či nedaj Bože mojsejovským. Súvisí to s krízounášho vnímania sveta? Je to obraz našej vnútornej prázdnoty a neschopnostibojovať za ideály - TIE veľké ideály? Prečo sú vzťahy pre nás takou raritou, žesa na ne musíme pozerať v televízii a nechceme ich žiť? A prečo ak už ichriešime u hercov a nie u seba, nie sme schopní vo filme ukázať vzťahy, ktorénaozaj pretvárajú okolie, tak ako tomu bolo napr. vo filme 12 Angry Men zo 60. rokov?
Uverme že krásne vzťahy a množstvozážitkov v nich prežijeme najlepšie a najhlbšie vo vlastnom živote, ak nebudemenáš čas tráviť pri vzťahoch nereálnych a vykonštruovaných tvorcami filmov, alev našich rodinách, s našimi polovičkami, či s priateľmi. No pokiaľ ide o hodnotyspoločností, hrdinskosť pri ich hájení, záchranu ľudskosti a poznanie pravdy, pozrimesi staré, dobré, hodnotné filmy. Aby sme ešte boli schopní vidieť ideály naktorých stojí náš /a hovorím to s hrdosťou/ západný svet a aby sme boli schopnípýtať sa odkiaľ a kam ideme a čo tu vlastne robíme - my ako spoločnosť.